Pokúsim sa v krátkosti (to ešte uvidím, či sa podarí) popísať, s čím som sa hral posledné dni. Bude to možno skôr pre chlapov a hlavne tých, ktorých zaujímajú trochu technickejšie veci, ale možno aj pre nejaké dievča. Budem to nazývať hranie, keďže výsledkom nebude žiaden odborný alebo vedecký výstup. Chcem len ukázať, ako asi prebieha pozorovanie štruktúry materiálu a nejakých jeho vlastností. V našom prípade pôjde o jeho tvrdosť.
Na toto hranie som dostal integrovaný náboj kolesa od jednej firmy, ktorá vyrába tieto náboje pre niektoré automobily z koncernu Volkswagen Group. Pri integrovanom náboji už nemáme zvlášť ložisko a zvlášť náboj. Takýto náboj tvorí vonkajší krúžok pre ložisko. A teda po vymlátení ložiska už nestačí vylisovať staré a nalisovať nové ložisko, ale rovno kúpiť celý náboj.
Okrem vonkajšieho krúžku sú ostatné časti ložiska z ocele ložiskovej a tento náboj je z uhlíkovej ocele. Na ložiská sa zvyčajne používa oceľ s obsahom uhlíka okolo 1 hm. %, okolo 1,5 hm. % chrómu a prípadne iné prísady ako molybdén, mangán, vanád a pod. No používajú sa aj ocele na cementovanie a iné. Všetko závisí od konkrétneho použitia a požadovaných vlastností. Tento konkrétny náboj bol z uhlíkovej ocele C56E2. To znamená hmotnostný obsah uhlíka podľa normy 0,52 % - 0,6 % a ďalšie prísady ako kremík, mangán a podobne. Chemického zloženia už bolo asi dosť.
Čiže, keďže vonkajší krúžok je z iného materiálu ako ostatné časti ložiska, musí sa vonkajší krúžok nejak upraviť. Na to sa zvyčajne využíva indukčné povrchové kalenie. Princíp tejto technológie nejdem teraz rozpisovať. Možno niekedy v samostatnom článku. No a všeobecne sa povrchové kalenie používa na získanie tvrdej, oteruvzdornej povrchovej vrstvy a húževnatého jadra materiálu. No a to chceme dosiahnuť aj pri tomto náboji. Vonkajší krúžok aby bol tvrdý a oteruvzdorný a zvyšok náboja, aby zostal nezmenený po štrukturálnej stránke.
Z danej súčiastky sa odrezali 3 vzorky. Každá z iného miesta. Prvá vzorka bola odrezaná stredom ''ucha'' (ucho je ten výčnelok s dierou a vnútorným závitom), druhá v mieste začiatku ucha a tretia mimo ucha.
Narezané vzorky som následne brúsil na brúsnych papieroch so zrnitosťou 200 až po zrnitosť 1000. Po vybrúsení nasledovalo leptanie 10 %-ným Nitalom (zmes kyseliny dusičnej a alkoholu) na vyvolanie štruktúry. Po naleptaní sa krásne ukázali zakalené vrstvy (tie bledšie časti).
Ako môžte vidieť, tak vzorky boli odoberané ešte pred tým, než sa do ucha robila diera. Z toho vyplýva, že vzorky nie sú presne z tej súčiastky, čo je na prvom obrázku. Sú z inej, kde ešte neboli spravené niektoré operácie.
Následne som tieto vzorky zalial do Dendakrylu, aby sa s nimi dalo manipulovať. Po stuhnutí Dendakrylu opäť nasledovalo brúsenie na brúsnych papieroch od zrnitosti 200 až po zrnitosť 1000. Teraz ale po brúsení nasledovalo aj leštenie, keďže vzorky som už pripravoval na pozorovanie štruktúry pod mikroskopom. Leštené boli na leštiacich kotúčoch s diamantovou pastou. Po leštení nasledovalo znova na vyvolanie štruktúry leptanie, teraz už len 2 %-ným Nitalom.
Tak vzorky sú pripravené na pozorovanie štruktúry pod mikroskopom a na meranie tvrdosti. Na obrázku pod textom sú znázornené miesta, ktoré som pozoroval pod mikroskopom. A teda štruktúru zakalenej vrstvy, prechodovú oblasť medzi zakalenou vrstvou a základným materiálom a samotný základný materiál.
Následné merania a pozorovania si necháme asi radšej na druhý článok. Teraz už len voľne na koniec jedna fotka s krátkym popisom.
Pri manipulácii treba dávať pozor. Jeden dotyk palca a môžte vzorku pripravovať odznovu. Behom pár sekúnd materiál zoxidoval vplyvom agresívneho potu na palci. Bolo to už pri manipulácii so vzorkami po skončení všetkého, takže sa nebral ohľad na manipuláciu, ale bolo to pekné pozorovanie ako rýchlo to zreaguje.
K oxidácii dochádza aj len pri styku s okolitým prostredím. Na jednej vzorke to bolo vidieť po pár hodinách. No bolo to na mieste, kde mi to nič nenarúšalo.
Já mám alchymii rád. Hlavně výrobu zlata, kamene mudrců, elixírů nesmrtelnosti, neviditelnosti, věčného mládí... Doufám, že se k tomu přes tvrdost kalené oceli dostaneš!
Výrobu tých elixírov by som radšej nechal na teba, do toho moc nevidím. :D
Pěkný post.
S tou integrací moc nadšený nejsem. Za chvilku budou dělat integrovanou celou nápravu a nakonec se dostaneme na zintegrované celé auto, které se pár týdnů po záruce bude muset ekologicky sešrotovat.
Je to tak no, ide to tým smerom. Bohužiaľ.
Perfektní článek ;-) Nedávno jsem si u nás v práci prohlížel pod mikroskopem vzorek integrovaného obvodu, též to byl řez zalitý v pryskyřici. Kontrolujeme tím kvalitu pájení.
Netušil jsem, že se ještě používá Dentacryl. Před pár lety jsem našel krabičku Dentacrylu v jednom opuštěném domě, byla prošlá už cca 30 let :-) Pořád z něho šlo odlévat. I když už nebyl čirý, ale šel spíš do žluta :-)
Tak to bude niečo podobné ako kontrola zvarových spojov, ale v menšom merítku. :) Tak Dendakryl je pomerne lacný, dobre sa s tým robí, takže pohoda. Však podľa toho z čoho to je, tak sa tam asi nemá moc čo až tak ''pokaziť'', len tá kyselina asi trochu vyprchať môže alebo čo. :)
Je to jemná práce :-) Kyselina trochu vyprchala. A výsledná hmota byla zežloutlá. Avšak pevnost vynikající i po třiceti letech :-) A výpary při tuhnutí děsivý :-)
No výpary sú fajnové aj pri novom Dendakryle. Tak hento musela byť lahôdka. :D
To byla :-)
To je on ;-)
:)
Well done.
Congratulations @marekgalcik! You have completed some achievement on Steemit and have been rewarded with new badge(s) :
Click on any badge to view your own Board of Honor on SteemitBoard.
For more information about SteemitBoard, click here
If you no longer want to receive notifications, reply to this comment with the word
STOP